Vieš, že nie je všetko iba čierne alebo biele? Kde ostala sivá? 

Na našej ceste životom sa nám z vienka podarilo vytratiť slovo: "Rovnováha". Buď je všetko úplne negatívne, priam katastrofické alebo neuveriteľne pozitívne a obalené v pozlátku.

 Keď sa však obzrieme spätne, zistíme, že sa po čase v každej temnote ukázal lúč svetla a naopak v prekypujucej dokonalosti sa vedeli objaviť menšie trhliny.

Prečo zatvárame pred týmto fenoménom oči? 

Trúfam si tvrdiť, že veľa z nás si nalepilo na čelo papierik s nápisom "Obeť ", a preto sa radi vyhýbame kontaktu so šedou farbou.  Radi pozeráme na svet jedným uhlom pohľadu a sme často ako kone s klapkami na očiach, aby sme sa nedívali po strakách či po vranách, pričom si vôbec neuvedomujeme, ako veľmi dôležité pre nás sú. 

Skreslené vnímanie farieb bolo aj v mojom repertoári, nemaj strach. Čo bolo horšie, moja maličkosť sa radila medzi skupinku s čiernými brilkami na očiach, čiže si vieš zrejme predstaviť ako som si nevedome vytvárala vlastné peklo. 

Som si vedomá, že väčšina ľudí trpí touto "krasotinkou" a taktiež má nasadené Ray-Bany s čiernými sklami.

Do kontaktu so slniečkármi som zrejme ani neprišla. Teda vlastne... keď sa teraz nad tým zamýšľam, mala som tú česť. S mojim terajším vnímaním však môžem nálepku "Slniečkár" vymeniť za "Toxická pozitivita na dvoch nohách".                                             

Kto vie, ako sa oni pasovali s vnímaním iba bielej farby. Pýtam sa... ako to je vôbec možné?

"Obeť" - moje najpoužívanejšie slovíčko

Byť obeťou vlastného života je ako byť zababúšený v deke až po uši, keď ti je zima. Nikomu sa z nej nechce vyliezť, hoci určite neprechladne, keď ju zo seba zhodí. No ver mi, že ak spod nej nevylezieš sám, vykopne ťa z nej život. Rovnako ako mňa.

Som dieťa extrému, preto som sa zhostila tejto role utrpiteľa so všetkou gráciou. Teraz už však viem, že ak by som nezakopla a nerozbila "držku", stále by pre mňa sivá farba bola neviditeľná a vďaka rozbitým kolenám prišlo k pochopeniu príslovia:                     

 "Všetko zlé, je na niečo dobré." - čo vlastne potvrdzuje pravidlo, že nič nie je len čierne a len biele.

Možno sa môj život vie tváriť ako dokonalosť, nie je to tak. Tiež prichádzajú rôzne škrty cez rozpočet, ale je to súčasťou skúmania života a predovšetkým nás samotných. Ak by tieto "srandy" z nášho života nadobro vymizli, nudili by sme sa ešte viac ako sa vieme nudiť teraz. Vieš si takú nudu predstaviť? 

Práve preto buď vďačná/ý za každý jeden moment, pretože nikdy nevieš aký odtieň v sebe ukrýva. 

Život nie je o tom byť dokonalý, ale autentický.

Často sa na situácie pozeráme optikou: "Nemôžem s tým nič urobiť"

Kto to prosím ťa urobí za teba? Aj keď sa ťažko robí vlastnými rukami, faktu, že je to o tvojom úsilí, sa jednoducho nevyhneš.

 Každý z nás môže donekonečna kopať nohami okolo seba a trepať dokola tie isté rozprávky, čo sa s ním nesú už roky a pozná ich naspamäť akoby mal ísť vyhrať prvé miesto na Hviezdoslavov Kubín. 

Prestať byť obeťou je boľavé. Je však potrebné si uvedomiť, kto má rozhodovanie vo svojích rukách a hľadať aktívne riešenia namiesto obviňovania všetkých a všetkého. 

Ak si dokážete z bežného života urobiť niečo krásne, niečo ako umenie, všetko, po čom ste túžili, sa začne diať samo. - Osho

Pravdou je, akonáhle som kariéru obete zavesila na klinec, môj život hodil 180-tku závratnou rýchlosťou. 

Už to nie je o úmornom kráčaní v tme, ktorej som sa vždy tak veľmi bála. 

Tmy sa už viac báť netreba, pretože ak by jej nebolo, nikdy by sme nevideli vychádať slnko a v noci by nebolo možné pozorovať hviezdy.  

To peklo, o ktorom sa tak veľa hovorí, si tvoríme sami na našej ceste životom, preto je najvyšší čas obuť topánky odvahy, zmeniť smer a vydať sa cestičkou s nápisom "Pozemský raj".

PS: Život nie je len svetlo a tma. Odtiene sivej nás učia byť tým, kým naozaj sme.