"Nie je za čo" verzus "Rado sa stalo"

Dve na pohľad neškodné frázy, no v skutočnosti sa za nimi skrýva viac než si myslíš. 

Ak sa ti niekto poďakuje za tvoju pomoc, ktorú formulku tasíš z rukáva ty? 

V skutočnosti každá z nich je odrazom tvojej vlastnej hodnoty.

Mávnutie rukou bez pocitu hodnoty

Kedy naposledy vykĺzlo z tvojich úst zdvorilostné "Veď nie je za čo."?

Povieš si, že je to obyčajná fráza, no kričí hlasnejšie než si myslíš.

V skutočnosti sa za touto prekliatou vetičkou skrýva tajný odkaz našej sebahodnoty, ktorý nevedomo trúbime do sveta a zakrpacujeme sa tým, že podsúvame myšlienku druhým o tom ako nás čas nemá hodnotu, naša energia je nekonečnou studňou a ochotu sme hádam našli niekde pohodenú v koši.

Už samotné uvedomenie, že veta začína slovíčkom "nie", je hodné pozornosti. Možno ti to zvláštne nepríde, no náš mozog slovo "nie" vyhodnocuje ako negatívneho votrelca.

To slovíčko 'NIE' na začiatku tvojej odpovede funguje ako nožnice. 

V momente, keď ho vyslovíš, odstrihneš kvet svojej energie od koreňov vlastnej hodnoty. 

Hovoríš tým: 

"Tu máš moju ochotu, ale neváž si ju, lebo je to len burina, ktorá vyrástla náhodou." 

Namiesto toho, aby si tú svoju pomoc vnímal/a ako vzácny kvet, ktorý si vypestoval/a v tvojom čase a tvojom srdci, týmto 'nie' vlastne kvet otrepeš druhej strane o hlavu.

A tým pripravuješ sám/a seba o právo kvitnúť v očiach druhých. 

No a tu sa vniká magický trik v hlave človeka, ktorému si poskytol/a pomocnú ruku. 

"Aha, asi má prebytok času, však ona je tu vždy, keď sa niečo zomelie, ona ma určite nenechá v štichu... A takto si to tam šrotuje a ukladá do jedného priečinka s názvom "24/7 k službám".

CVIČENIE:

Na malý moment sa zastav a zamysli sa. 

Bral/a si niekedy niektorú vec, ktorá pre teba nemá hodnotu vážne? 

Na čo si prišiel/a?

Zhodneme sa na tom, že ti bolo úplne jedno, keď prvýkrát spadla na zem alebo sa akokoľvek znehodnotila? 

Niežiarila v tvojich očiach ako diamant a tak sa stala samozrejmosťou.

Výsledkom je v tomto prípade strata rešpektu na nevedomej úrovni.

Náš mozog je totiž nastavený na maximalizáciu zisku pri minimálnej námahe.

Vedome a s radosťou 

Teraz si predstav ten moment, kedy tie pomyselné nožnice odložíš.

 Kedy namiesto popierania seba samého,  povieš tie tri magické slová: "Rado sa stalo."

Cítiš ten rozdiel? To nie je len zdvorilosť. Je to vztýčená hlava.

Keď povieš "Rado sa stalo", v tvojom prekladači sebahodnoty to znamená:

"Urobil/a som to vedome a z celého srdca. Moja pomoc má cenu, môj čas má váhu a ja som sa rozhodla ti kúsok z neho darovať."

"Rado sa stalo" je veta, ktorá nepozná nedostatok. 

Zatiaľ čo "Nie je za čo" hľadá omrvinky, táto fráza krája z čerstvo upečeného koláča tvojej energie.

 Tvoja energia zrazu vykríkne : 

"Mám dosť. Som v hojnosti, a preto ti môžem darovať kúsok seba bez toho, aby som sa cítila ochudobnená." 

V tom momente sa mení tvoja aura z "obete, ktorá sa rozdáva" na "kráľovnu, ktorá obdarúva". 

Je v tom obrovský rozdiel. 

Kráľovná vie, že jej dary sú vzácne,  práve preto ich dáva s radosťou a nie preto, že musí, ale preto, že chce.

Keď použiješ slovo RADO, dávaš svojej pomoci punc exkluzivity. 

Tým, že priznáš emóciu, dávaš najavo, že tvoj čas nie je bezodná studňa, z ktorej sa môže napiť každý okoloidúci len tak a kedy sa mu zachce. 

Tento prameň je dostupný, keď sa TY rozhodneš. 

Týmto spôsobom nenápadne učíš okolie, že tvoja prítomnosť je privilégium, nie tvoja povinnosť. 

A ľudia to cítia, ver mi. 

Začnú k tvojej pomoci pristupovať s oveľa väčšou úctou, pretože si im práve ukázal/a, že im nedávaš "nič", ale že im dávaš "seba".

Zatiaľ čo "Nie je za čo" vlnu vďaky odrazilo a rozbilo o múr, "Rado sa stalo" túto vlnu prijme, nechá ju cez teba pretiecť a pošle ju späť do sveta. 

Tým sa uzatvára magický kruh reciprocity. 

Už sa viac necítiš nenaplnený/á alebo využitý/á. 

Cítiš sa nasýtený/á, pretože si dovolil/a, aby tvoja pomoc bola uznaná.

Buď kvetom, ktorý sa slniečku a jeho lúčom vystavuje, nie tým, ktorý sa pred ním skrýva, pretože v oboch prípadoch vieš, aký osud ťa čaká.