Spoločenská diagnóza: Choroba sťažovania sa

Nariekanie o tom ako nám všetko nevychádza, ako nám život hádže do cesty prekážku za prekážkou a vlastne všetko spojené s myšlienkou "všetko je proti mne", prežije hádam aj samotné ľudstvo. 

Práve vďaka tomu pokladám neustále "Sťažovanie sa" za chronické ochorenie dnešných dní. 

Tichý prieskum a cena za ráno bez radosti

Načerpala som obrovské množstvo vnemov, ktoré zamávali s mojou rovnováhou v živote. Správanie, ktoré bolo môjmu srdiečku niekedy naozaj blízke sa mi s určitosťou začalo zunovať. 

Najväčším problémom je, že globálne akosi zabúdame, že svoj život úplne zbytočne márnime tým, že sa každý deň zo všetkého netešíme a holý fakt, že prišiel nový deň nám vytvára ďalšiu vrásku na čele. (Aj ja mám svoje dni, avšak nie na denno-dennej báze.)

Moja otázka znie... Prečo sa k tejto vnútornej "samovražde" uchyľujeme hneď krátko po tom, čo len otvoríme ráno oči? 

Pýtaš sa rovnakú vec? Odpoviem ti. 

Vo svojej podstate ide o paradox hojnosti spojený s pripisovaním viny vonkajším okolnostiam.  

Niečo ti poviem... Týmto vnútorným presvedčením mrháš svoju energiu, ktorú by si mohol investovať úplne niekde inde, navyše sa prekvapivo rýchlo meníš na energetického upíra, ktorý uberá životnú energiu každému navôkol.

Prečo chronické sťažovanie priťahuje supy a odháňa tých, čo ťahajú hore

Práve ten, čo sa nechce viesť na rovnakej vlne sa spravidla uzavrie do seba, iba si to vypočuje štýlom "jedným uchom dnu, druhým von" a pustí to, pretože vie, že daň energetického úbytku je privysoká.

A naopak... Ten, ktorý sa vyžíva v úlohe obete sa uchyľuje k pitve mŕtvoly minulosti, ktorú tak rád so sebou všade vláči, až na konci dňa vo svojej podstate stvoril toxické prostredie bez toho, aby si bol toho vedomý. 

Takže čím viac prežíva človek naratív obete, tým viac pácha škody vo svojom okolí.

Ľudia častokrát pred týmto javom zatvárajú oči, pretože jediná téma ich rozhovorov je práve oplakávanie krívd. 

A z mojej osobnej skúsenosti...

Vybaví sa mi naozaj málinko prípadov, kedy som viedla s niekým konverzáciu o nejakých postrehoch, či osobnostných posunoch, prípadne o skúsenostiach, ktoré ich posunuli ďalej.

Tým chcem apelovať aj na teba...

Pokiaľ si nebudeš dostatočne vedomý hranice, kedy sa z teba stáva chronický sťažovač, stane sa presne to, že ľudí, ktorí by ťa mohli potiahnuť odplašíš a tých, čo ťa potiahnu smerom nadol pritiahneš ako supy, ktoré krúžia nad mŕtvolami minulosti. 

Práve preto zober svoju zodpovednosť do rúk a voľ si múdro.

Kedy nastaviť zrkadlo obeti a kedy sebe samému

"Ja kritiku nepotrebujem," nedávno som sa stretla s týmto výrokom, keď som sa snažila niekoho z úlohy obete vykopnúť von. 

Vtedy som pochopila... Niektorí vôbec nestoja o to, vypočuť si iný pohľad, prípadnú kritiku na jeho príbeh. Oni len potrebujú validáciu toho, že sú zajatci vlastného života. 

Tento moment vo mne vzbudil dôležité uvedomenie...

Pokiaľ vidím, že človek žije vo väzení vlastného života, ktoré si sám v konečnom dôsledku vytvára, tak sa u mňa žiaľ nestretne s prikyvovaním na to, ako každý v jeho živote zohral úlohu škodcu, pritom sám sebe vkladá do hlavy červotoča. 

Som tiež človek, ktorý občas skonštatuje, že toto alebo ono sa mi nepáči, prípadne také alebo onaké správanie niekoho voči mojej osobe sa ma dotklo alebo zazmätkujem, keď mám pred niečim rešpekt, ALE...

Nepotrebujem, aby tento príbeh zohrával v mojom živote hlavnú úlohu ešte ďalších 20 rokov. 

Jednoducho sa to stalo, už je to čas minulý a presne tam to aj ostáva. V MINULOSTI... 

Je len na vás či chcete so sebou do každého rozhovoru ťahať 20 ročnú mrtvolu, ktorá s najväčšou pravdepodobnosť aj silno zapácha alebo sa na situáciu pozriete s nadhľadom a odnesiete si z toho vzor ako sa nesprávať aj s ponaučením.  

PS: Ak na takého toxického človeka naďabíš, namiesto kritiky mu iba nastav zrkadlo s otázkou... 

"Čo si urobil preto, aby si to zmenil?" 

Ak povie, že on meniť nič nemusí, nech sa snažia iní... Vtedy ber nohy na ramená, pretože je veľká pravdepodobnosť, že ťa čochvíľa stiahne do tých vôd, v ktorých sám kráča. 

Na druhú stranu pozri aj na svoje správanie, či sa nenachádzaš na opozitnej strane spektra a vďaka tomu nedokážeš udržať pevné vzťahové väzby, pretože každá minca má dve strany.

Zmena vyžaduje činy, nie sťažnosti. Plné ústa rečí ešte nikdy nikoho nezkriesili.